Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
aktualizované: 30.08.2011 10:30:50 

"Fúzaté štastíčka..."

Príbehy a príhody
10.12.2008
Malému sa včera zase podaril husársky kúsok...rozmýšlam nad založením nejakých memórií...
Doleteli sme s roboty...samozrejme slnko už za horizontom, tak som mrskala so psiskami von, nech aspoň niečo vidíme na tej prechajde...V tejto dobe na "prechajdy" chodíme len po uliciach a prilahlých trávničkoch, keďže celé polné okolie je blatové...psiská si to krútili okolo mňa, ja spokojná vdychovala mrazivý vzduch a rozmýšlala aký vajčák bude k vianočnému stolu vhodnejší, či obyčajný alebo karamelový... bola som s krpatého uveličená, lebo sme zvládli prejst okolo dvoch psov za plotom navolno a na hučanie "neeeeeeeeeeeeesmieš Obrázok " si spokojne cupkal po druhej strane chodníka a nemal potrebu zahrať sa na skákajúcu šantigulku, vydávajúcu zvuk beef -beef...prešli sme spodnou ohľahlou uličkou až k roli, tam sa troška chalani pomotali v kriačkoch a hajde domov...po ceste spät sme opäť obchádzali jedného s hučiacich psov s jednej strany a s oknárskou firmou s druhej...pred plotom firmy bol zráz, trávicka a samy kríčok, úplne vhodné prostredie na zňuchávanie...počula som tam šuchotať oboch psov, zavelím na odchod a prichádza len rozumnejší..."Monty vylez odtiaľ"...počujem šuchoty...navela sa zohnem, kuknem do kriačkov, šuchoty počujem, ale psa nevidím...inteligent sa zavŕtal niektorou dierou v plote do areálu firmy a nevedel sa dostať naspäť...co fčiu?? Predrala som sa k nemu pomedzi šipkové kríky a pŕhlavu, ktorá ešte stále nepomrzla :vykricnik: a dala som sa do vyslobodzovania, keďže mrcháč už naspäť vyliezť nevedel...prestrčila som pomedzi oka plota vodítko, pripla ho o sťahovák a začala ťahať...vytiahla som ho, tak asi do polky plota, keď už chytal posledné smrtelné zášklby a nemôhol sa nadýchnuť, tak som ho spustila radšej dole...bolo mi jasné že tudy cesta nevede...šeci svatý pri mne stály, že sa zrovna striedali u oknárov smeny a došla do roboty ďalšia, tak som cez celý, asi pol kilometrový dvor začala hučať "chlapiiii pomoooc" :heh: no čo iné som mala hučať?? :heh: Došiel jeden z nich, šmaril mi psa naspäť a veľmi dobre sa na tom pobavil... medzitým sa Maco začal nudiť, tak sa vybral k psovi za plotom a predviedol nám názornú ukážku čo robiť naozaj nemôžme, a to je lietať okolo plota a hučať na psa za ním...domov som došla nasraná jak doberman... :smile: proste taký klasický deň u nás...


------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
04.12.2008    MONTYHO ZIVOTNY UTEK A NAVRAT:
Bol to den ako kazdy iny. Letela som s roboty plna nadsenia ze s mojimi fuzikmi vyrazime poza zahrady kde sa vedia dobre vybehat a nehrozi tam ziadne nebezpecenstvo. No ked som prisla domov zmenila som plan (kobyla) a rozhodla som sa ze navstivime krupansky park. Cesta nam tam trvala asi 15 minut, takze sme dorazili uz potme. Zapla som blikacie obojcoky odopla psiska s voditka a vyrazili sme...Sem tam som sa zastavila a zvrtla, sem tam schovala a cakala som ako zareaguju...vzdy sa krasne po chvilocke zbadali ze mama mizne alebo zmizla a vratili sprintom spet...ale vravim si: maleho si radsej pripnem na voditko, tu je prenho vela inych lakadiel, radsej nebudem riskovat (kobyla po druhe)...zacnem stelovat prepinacie voditko, vyrabam na nom slucku, odbacam na razcesti, mordujem sa s voditkom (mozgovnica uz pracovala s poslednych sil, takze obycajne prepnutie premna bol ukrutny hlavolam)...otocim sa vidim jedno svjetilko cervene jedno orandzove, spravim krok dva otocim sa a vidim uz len orandzove :oo: ...kukam kukam, este si vravim, trdlo asi sa do niecoho zacmuchal, reku nebudem privolavackovat nech si to nekazime...vracam sa spet k razcestiu, svjetilka nikde...to uz ma chytila mensia panika a tak som zacala vykrikovat: pod pipiček, ideme daleeej!!ništ..."pipiiiiiiiiiik montyyyyyyyyk" ništ...adrenalin stupa, kolo mna tma jak v rohu len vrcholky stromov zrazu nejak hrozostrasne zacali vrzgat...Macko evidente vyplaseny rovnako ako ja zacal zmetene pobiehat okolo mna a nuchat...hovorim mu hladaj Montycka kde je?? nepochopil :nwm:
"Rozmyslaj logicky trupka, nemoze byt predsa daleko, a aj keby, je tu uplna tma a on svici na cerveno jak v bordely, neny mozne ze ho nezbadam...pisknem..pocuvam...ništ...adrenalin stupa, vravim si ja toho sviniara maleho raz zabijem...svina psaca nepodarena...preslo 20 minut a ani ja ani Maco sme nenasli po nom ani stopu...vravim si preboha len nech je v poriadku, ale na rit mu dam riadnu nepodarkovi jednemu...dalsich 20 minut ja sa klepem jak zbijacka a vravim si montycek prosim ta vrat sa, ani na prdel ti nedam len prid, len nech ti nic nieje...(takto pes formuje charakter cloveka)
Okej, vravim si...som v prdeli, pes tu niekde pobehuje,bud si zomna robi srandu a schvalne sa mi vyhyba (park je oploteny) alebo...alebo...alebo sa niekde zachytil o konar a pomalicky sa tam dusi, alebo padol do rieky a topi sa, alebo padol do nejakej jamy a teraz tam vykrvaca :plac: od tejto chvile som bola evidentne v perdeli...volam domov nech weweruska bleskem doleti do parku s baterkami a vyhlasujem patraciu akciu...uz je to hodina od jeho zmiznutia...wewa prichadza, rozdelujeme sa a s kazdeho kuta parku pocut mooontyyyy...prechadzala som okolo stromov ked tu pocujem nieco pisknut...knuknut...podivny zvuk...vrham sa do chrastin moj verny Macik ma nasleduje...bol to iba blby strom ktory sa knise vo vetre...vychadzame doskrabany ale spokojny ze sme tam nenasli Montyckove zubozene studene telicko...presla dalsia polhodina marneho vykrikovania a mna chytaju hystericke stavy...sem tam si sadnem a usedavo placem...sem tam kricim piskam, sem tam Macka uistujem ze bude vsetko v poriadku...sama tomu neverim a stale mam pred ocami tie najhorsie vizie..."Len nech je v poriadku" myslim si...prosim o to vsetky tajuplne sily ktore na tomto svete existuju...Vola drahy, ubezpecuje ma ze bude vsetko v poriadku, neverim, volam mame nech sadne do auta a skusi pobehat ulice okolo parku...mozno nejako preliezol von...volam wewe, nic nove...vola opet drahy, moj strach je cim dalej tym vecsi, uz mi ani krv riadne neprudi...vola wewe: "Sisa mame ist domov, Monty prave prisiel"

Ludii zomna kamene padali ze mam cele prsty na nohach modrinove...s toho seckeho som sa tam proste zlozila sadla si na blatovy chodnicek a bulila jak male decko...a hovorim si: hajzlik obral si ma o 10 rokov mojho zivota...

Ako sa to moje malicke kuratecko po dvoch hodinach zdarne dopravilo na druhy koniec dediny (cca 1-2 kilometre :nwm: ) netusim,ale vecer som zapalila sviecku a dakovala vsetkemu moznemu co na pomohlo :smile:

Moja teoria je takato...chalani sa motkali v krikoch, ja som odbocila Maco ma zahliadol a tak pelasil kumne, ale Monty sa troska zdrzal a nevsimol si nas na vedlajsom chodnicku a tak pelasil na cestu s ktorej sme prisli, ta vedie k obrovskemu kastielu a kym tam dobehol, ja uz som zacala nanho vykrikovat, a teraz pasaz sice scifi ale inak si to neviem predstavit...moj hlas sa v tej tme a ticho zacal ozyvat a odrazat od kastiela...tak vyrazil tym smerom...nikde nas tam nenasiel tak sa vybral domov...asi mozno netusim :nwm: hlavne je len to ze je doma a ze mne to znova trklo aby som si na nich davala vecsi pozor a viac pracovala na poslusnosti...
10.12.2008
Malemu sa vcera zase podaril husarsky kusok...rozmyslam nad zalozenim nejakych memorii...
Doleteli sme s roboty...samozrejme slnko uz za horizontom tak som mrskala so psiskami von, nech aspon nieco vidime na tej prechajde...V tejto dobe na "prachajdy" chodime len po uliciach a prilahlych travnickoch, kedze cele polne okolie je blatove...psiska si to krutili okolo mna, ja spokojna vdychovala mrazivy vzduch a rozmyslala aky vajcak bude k vianocnemu stolu vhodnejsi, ci obycajny alebo karamelovy :lol: bola som s krpateho uvelicena, lebo sme zvladli prejst okolo dvoch psov za plotom navolno a na hucanie "neeeeeeeeeeeeesmies Obrázok " si spokojne cupkal po druhej strane chodnika a nemal potrebu zahrat sa na skakajucu šantigulku vydavajucu zvuk beef beef...presli sme spodnou ohlahlou ulickou az k roli, tam sa troska chalani pomotali v kriackoch a hajde domov...po ceste spet sme opet obchadzali jednehu s huciacich psov s jednej strany a s oknarskou firmou s druhej...pred plotom firmy bol zraz, travicka a samy kricok, uplne vhodne prostredie na znuchavanie...pocula som tam suchotat oboch psov, zavelim na odchoch a prichadza len rozumnejsi..."monty vylez odtial"...pocujem suchoty...navela sa zohnem, kuknem do kriackov, suchoty pocujem ale psa nevidim...inteligent sa zavrtal niektorou dierou v plote do arealu firmy a nevedel sa dostat naspet :ach: co fciu?? predrala som sa k nemu pomedzi sipkove kriky a prhlavu ktora este stale nepomrzla :vykricnik: a dala som sa do vyslobodzovania, kedze mrchac uz naspet vyliezt nevedel...prestrcila som pomedzi oka plota votiko, pripla ho o stahovak a zacala tahat...vytiahla som ho tak asi do polky plota ked uz chytal smrtelne krce (sa je uz tazky jak svina), tak som ho spustila radsej dole...bolo mi jasne ze tudy cesta nevede...seci svaty pri mne staly, ze sa zrovna striedali u oknarov smeny a dosla do roboty dalsia, tak som cez cely asi pol kilometrovy dvor zacala hucat "chlapiiii pomoooc" :heh: no co ine som mala hucat?? :heh: dosiel jeden smaril mi psa spatek, dobre sa zasmial, medzitym sa Maco zacal nudit, tak sa vybral k psovi za plotom a predviedol nam nazornu ukazku co robit naozaj nemozme, a to je lietat okolo plota a hucat na psa za nim...domo som dosla nasrana jak doberman :smile: proste taky klasicky den u nas...


04.12.2008  
  MONTYHO ZIVOTNY UTEK A NAVRAT:

Bol to den ako kazdy iny. Letela som s roboty plna nadsenia ze s mojimi fuzikmi vyrazime poza zahrady kde sa vedia dobre vybehat a nehrozi tam ziadne nebezpecenstvo. No ked som prisla domov zmenila som plan (kobyla) a rozhodla som sa ze navstivime krupansky park. Cesta nam tam trvala asi 15 minut, takze sme dorazili uz potme. Zapla som blikacie obojcoky odopla psiska s voditka a vyrazili sme...Sem tam som sa zastavila a zvrtla, sem tam schovala a cakala som ako zareaguju...vzdy sa krasne po chvilocke zbadali ze mama mizne alebo zmizla a vratili sprintom spet...ale vravim si: maleho si radsej pripnem na voditko, tu je prenho vela inych lakadiel, radsej nebudem riskovat (kobyla po druhe)...zacnem stelovat prepinacie voditko, vyrabam na nom slucku, odbacam na razcesti, mordujem sa s voditkom (mozgovnica uz pracovala s poslednych sil, takze obycajne prepnutie premna bol ukrutny hlavolam)...otocim sa vidim jedno svjetilko cervene jedno orandzove, spravim krok dva otocim sa a vidim uz len orandzove :oo: ...kukam kukam, este si vravim, trdlo asi sa do niecoho zacmuchal, reku nebudem privolavackovat nech si to nekazime...vracam sa spet k razcestiu, svjetilka nikde...to uz ma chytila mensia panika a tak som zacala vykrikovat: pod pipiček, ideme daleeej!!ništ..."pipiiiiiiiiiik montyyyyyyyyk" ništ...adrenalin stupa, kolo mna tma jak v rohu len vrcholky stromov zrazu nejak hrozostrasne zacali vrzgat...Macko evidente vyplaseny rovnako ako ja zacal zmetene pobiehat okolo mna a nuchat...hovorim mu hladaj Montycka kde je?? nepochopil :nwm:
"Rozmyslaj logicky trupka, nemoze byt predsa daleko, a aj keby, je tu uplna tma a on svici na cerveno jak v bordely, neny mozne ze ho nezbadam...pisknem..pocuvam...ništ...adrenalin stupa, vravim si ja toho sviniara maleho raz zabijem...svina psaca nepodarena...preslo 20 minut a ani ja ani Maco sme nenasli po nom ani stopu...vravim si preboha len nech je v poriadku, ale na rit mu dam riadnu nepodarkovi jednemu...dalsich 20 minut ja sa klepem jak zbijacka a vravim si montycek prosim ta vrat sa, ani na prdel ti nedam len prid, len nech ti nic nieje...(takto pes formuje charakter cloveka)
Okej, vravim si...som v prdeli, pes tu niekde pobehuje,bud si zomna robi srandu a schvalne sa mi vyhyba (park je oploteny) alebo...alebo...alebo sa niekde zachytil o konar a pomalicky sa tam dusi, alebo padol do rieky a topi sa, alebo padol do nejakej jamy a teraz tam vykrvaca :plac: od tejto chvile som bola evidentne v perdeli...volam domov nech weweruska bleskem doleti do parku s baterkami a vyhlasujem patraciu akciu...uz je to hodina od jeho zmiznutia...wewa prichadza, rozdelujeme sa a s kazdeho kuta parku pocut mooontyyyy...prechadzala som okolo stromov ked tu pocujem nieco pisknut...knuknut...podivny zvuk...vrham sa do chrastin moj verny Macik ma nasleduje...bol to iba blby strom ktory sa knise vo vetre...vychadzame doskrabany ale spokojny ze sme tam nenasli Montyckove zubozene studene telicko...presla dalsia polhodina marneho vykrikovania a mna chytaju hystericke stavy...sem tam si sadnem a usedavo placem...sem tam kricim piskam, sem tam Macka uistujem ze bude vsetko v poriadku...sama tomu neverim a stale mam pred ocami tie najhorsie vizie..."Len nech je v poriadku" myslim si...prosim o to vsetky tajuplne sily ktore na tomto svete existuju...Vola drahy, ubezpecuje ma ze bude vsetko v poriadku, neverim, volam mame nech sadne do auta a skusi pobehat ulice okolo parku...mozno nejako preliezol von...volam wewe, nic nove...vola opet drahy, moj strach je cim dalej tym vecsi, uz mi ani krv riadne neprudi...vola wewe: "Sisa mame ist domov, Monty prave prisiel"

Ludii zomna kamene padali ze mam cele prsty na nohach modrinove...s toho seckeho som sa tam proste zlozila sadla si na blatovy chodnicek a bulila jak male decko...a hovorim si: hajzlik obral si ma o 10 rokov mojho zivota...

Ako sa to moje malicke kuratecko po dvoch hodinach zdarne dopravilo na druhy koniec dediny (cca 1-2 kilometre :nwm: ) netusim,ale vecer som zapalila sviecku a dakovala vsetkemu moznemu co na pomohlo :smile:

Moja teoria je takato...chalani sa motkali v krikoch, ja som odbocila Maco ma zahliadol a tak pelasil kumne, ale Monty sa troska zdrzal a nevsimol si nas na vedlajsom chodnicku a tak pelasil na cestu s ktorej sme prisli, ta vedie k obrovskemu kastielu a kym tam dobehol, ja uz som zacala nanho vykrikovat, a teraz pasaz sice scifi ale inak si to neviem predstavit...moj hlas sa v tej tme a ticho zacal ozyvat a odrazat od kastiela...tak vyrazil tym smerom...nikde nas tam nenasiel tak sa vybral domov...asi mozno netusim :nwm: hlavne je len to ze je doma a ze mne to znova trklo aby som si na nich davala vecsi pozor a viac pracovala na poslusnosti..
TOPlist